Televízne reklamy môžeme zaradiť medzi kráľovné reklamy. Emocionálne na nás pôsobia, už nejaký ten čas. Niektoré poznáme naspamäť, iné nám mierne lezú na city a pri iných radšej prepíname program. A aby toho nebolo málo, ich frekvencia v komerčných televíziách je priam nezastaviteľná. Iste, vysielanie originálnej a inšpiratívnej reklamy má svoje čaro, ale čo tie zvyšné reklamy? Bez čara, nápadu a štipky kreativity? Nie nadarmo sa vraví, že ,,najlepšia reklama je tá, ktorú si človek zapamätá“ . Ale aj tie zlé, alebo menej podarené sa v mnohých prípadoch dobre pamätajú.
Televízia je dnes už osvedčeným reklamným médiom. Z hľadiska vývoja reklamy patrí medzi najmladšie média. Pôsobí na viac zmyslov, čo prináša oproti inzercii množstvo výhod. Je vhodná k vizuálnej prezentácii výrobku, vie vytvárať nálady a predstavy spojené s daným produktom. Medzi ďalšie jej silné stránky, okrem tohto emocionálneho pôsobenia, patrí napríklad:
* vysoká sledovanosť,
* masový zásah,
* možnosť produkt ukázať zo všetkých uhlov a predviesť ho,
* vysoká efektivita a dôveryhodnosť reklamy a pod.
Najväčší boj sa zvádza pri umiestnení reklamy do vysielacieho času. Samozrejme, všetkým by vyhovoval prime time (hlavný vysielací čas), najatraktívnejší čas, kedy má médium najvyššiu sledovanosť a eviduje najväčší záujem o reklamu. Média vtedy zvyčajne vysielajú divácky najobľúbenejšie alebo najdrahšie relácie z ich ponuky. Avšak, reklama v tomto čase sa stáva predrahou. Zvyčajne najlacnejšie sú skoré ranné a nočné vysielania. Počas mimoriadne exkluzívnych programov je cena reklamy ešte o čosi drahšia. Priemerný 30 sekundový reklamný spot v celoslovenskej televízii stojí od pár stoviek eur, až po sumy presahujúce hranicu 5 000 EUR. Ak si zrátame všetky závratné skutočnosti, počnúc od toho, že reklama sa radí k finančne nákladným formám zviditeľnenia, a že je nutné ju vysielať do zbláznenia, aby si dosiahol želaný účinok. Možnosť využívať TV reklamy majú len veľké firmy, celoštátne až medzinárodne známe.
Ale nie je reklama ako reklama (múdre a oficiálne informácie , aby sme boli v obraze ) :
Reklamný spot – klasická a najčastejšia forma televíznej reklamy. Základná dĺžka komerčného spotu v televízií je 30 sekúnd. Podľa formy spracovania môže byť spot z reálnych video -záberov alebo grafický spot z obrázkov a fotografií. Denné odvysielanie spotu je 7 krát.
Reklamný príspevok – alebo PR rozhovor je v dĺžke do 3minút. Je to voľnejšia forma reklamy s možnosťou bližšieho a podrobnejšieho predstavenia daného produktu alebo služby. Denné odvysielanie príspevku je 3 krát.
Sponzoring – výhodou je jeho nevtieravá, priam elegantná propagácia a časová nenáročnosť vo výbere. Kombinuje dôveryhodnosť svojho produktu s programom, nad ktorým prevzala záštitu. Realizuje sa krátkym 10 sekundovým sponzorským odkazom na začiatku a konci programu.
Product placement – zámerné umiestnenie značkového výrobku do audiovizuálneho diela, za účelom jeho propagácie. Televízia je veľmi atraktívna pre integrovanie produktu, pretože útočí na viacero zmyslov naraz. O existencii umiestneného produktu je televízia povinná informovať na konci programu.
Teleshoping – veľmi efektívny spôsob komunikácie, a však zameraný skôr na priamy predaj inzerovaných produktov. Televízna obrazovka dokáže predať aj také výrobky, ktoré by si inak sotva niekto kúpil. Telenákupný spot ma do 12 minút a obvykle je vyrobený v štylizovanej hranej forme.
Injektáž – je umiestnenie loga záujemcu priamo vo vysielaní konkrétneho programu. Logo je umiestnené počas programu v dohodnutej dĺžke, obvykle 5 sekúnd a veľkosť loga je 1/16 televíznej obrazovky.
Reklama by v žiadnom prípade nemala klamať, zavádzať alebo prezentovať spoločenský nevhodné javy. Žiaľ, nie vždy je tomu tak aj v skutočnosti. Po celom svete existujú regulačné orgány reklamy, ktoré vydávajú svoje kódexy. Tie sú skôr odporúčacieho charakteru, ale je v záujme každého subjektu dbať o ich dodržiavanie, čo podporuje zlepšovanie ich imidžu. Aj vyspelá spoločnosť dokáže sama odsúdiť a odmietať neetické konanie. Na Slovensku funguje orgán etickej samoregulácie reklamy Rada pre reklamu (RPR). ,,Hlavným cieľom RPR je zabezpečovať a presadzovať, aby sa na území Slovenskej Republiky šírila čestná, slušná, decentná, legálna a pravdivá reklama.“ Rada združuje členov, ktorí sa zaviazali dodržiavať kódex Etické zásady reklamnej praxe v SR. Za dodržiavanie kódexu sú zodpovední najmä zadávatelia reklamy, reklamné agentúry a prevádzkovatelia médií. Sťažnosti a podnety na prešetrenie konkrétnej reklamy môžu podávať akékoľvek právnické a fyzické osoby.
Veď hlavnou úlohou je zaujať, zaujať a ešte raz zaujať. Niektoré reklamy sú ladené veselo, komický, iné zas nesú v sebe hlbší skrytý význam. Obdivuhodná kreativita niektorých reklám dokáže strhnúť pozornosť, predviesť vzrušenie, napätie a krásu. Vďaka ich jedinečnej presvedčovacej schopnosti sa takým reklamám odoláva, naozaj, ťažko.
Komerčná televízia je výlučne financovaná z príjmov, z predaja reklamného vysielacieho času. Kvôli tomuto cieľu musí pútavý program uspokojiť záujmy diváka a záujmy zadávateľov reklamy. Príjmy televíznych spoločnosti závisia od počtu divákov, televízie tak neustále súperi o diváka. V konkurenčnom boji sa všetci usilujú o čo najvyššiu sledovanosť, všetci ponúkajú tie isté najúspešnejšie programy. Z ekonomického hľadiska televízne spoločnosti produkujú publikum, ktoré potom ,,predávajú“ reklamnému priemyslu.
Zrod komerčnej televízie možno situovať do USA, kde mala televízia komerčný charakter. Na Slovensku existuje komerčná televízia v rámci duálneho systému vysielania (koexistencia verejnoprávnych a súkromných médií na jednom mediálnom trhu) a vysiela na základe licencie, ktorú udeľuje Rada pre vysiela a retransmisiu podľa zákona č. 308/2000 zb. z. o vysielaní a retransmisii.
Ak si to pekne zosumarizujeme, tak sme v nekonečnom víre reklamy. Vstávame s ňou, jeme s ňou, sprchujeme sa s ňou, šoférujeme s ňou, pracujeme s ňou, spíme s ňou – je prosto všade a vždy. Je nám zle s ňou, a ešte horšie bez nej.